BOHDAN PANČISIN - MÔJ KALICH

Moj kalich
( k vystave Bohdana Pancysyna v Bratislave )

   Tvorba Bohdana Pancysyna je pre dnesnu uponahlanu dobu dost nezvycajna. Precizne vypracovana kazda cast obrazu nam len tazko dovoli prebehnut ho letmo ocami. Lebo vsade sa moze skryvat nieco tajuplne, mysteriozne a zahady bytia by nam pretiekli pomedzi prsty bez toho, aby sme si to vsimli.

   Cesta Bohdana Pancysyna k umeniu sa zacala v roku 1958 v dedinke Lubjana nedaleko Lvova. Otec, ktory sa spolu s matkou dostal do desatrocnych osidiel Gulagu vzdy z neho chcel mat umelca. K malbe sa Pancysyn dostal oklukou cez fakultu projektovania nabytku a interieru Lvovskeho institutu uzitkoveho umenia (1981). Od zaciatku ho v tvorbe najviac pritahoval clovek, jeho nekonecne pocity a duchovno. Mozno aj preto, ked sluzil v armade pre tych, co sa vratili z Afganistanu maluje ikony, pri ktorych zostal na isty cas aj neskor. Vysledkom boli vyzdoby chramov v oblasti Lvova a v Moldavsku.

   Ak ikona ma vyjadrit nieco nadpozemske, posvatne, nadcasove za pomoci ustalenych foriem, aby bola teologiou vo farbach, tak to, k comu sa autor priklonil v poslednych desiatich rokoch je na prvy pohlad uplnym protikladom. Stabilne premenliva obloha s mrakmi a hra svetla v ovzdusi poskytuju nepreberne mnozstvo nametov. Ked sa niektorych takato roznorodost obrazov posobi nepochopitelne monotonne, je to iba dosledok inej vlnovej dlzky vnimatela. Neopakovatelnost zmien oblohy a jej fantastickych podob autora priam uchvatila.

   Nezastavuje sa na povrchu vodnej pary, ale ide za nu, aby objavil nove svety, skryte pred nezasvatenymi, splynutie zeme a nebies.

   Obdiv k majstrom ranej renesancie, hlavne Sandrovi Botticellimu, symbolizmu bocklinovskeho razenia a surrealizmu Salvatora Daliho nasiel svoje vtelenie v imaginarnych vyjavoch biblickej historie, legendach a pribehoch z dejin rodnej krajiny.

   Ponorenie sa do hlbin ludskej pamate prinasa pohlady na harmonicku predveku krajinu. Maliar zachytava narodenie anjela z Bozieho trojuholnika.

   Neboji sa ani pohladu na dvojicu vyhnanu z Raja, ktora sa zmenila na kopu nestastia prikrytu poskvrnenou, kedysi bieloskvucou draperiou. Virtuozne narabanie so stetcom dovoluje Pancysynovi zachytit tvarove metamorfozy a farebne nuansy jednotlivych materialov.

   Na vyjadrenie abstrakcie, neviditelneho sveta maliarovi staci obloha a krajina, ktora komponuje do platien s antropomorfnymi podobami. Raz je to porazka, inokedy proroctvo, sviatok alebo odpoved na dcerkinu otazku, kde ziju anjeli. Prazdna krajina je naplnena ludskostou a clovekom. Modraste tony este viac zvyraznuju teplo okrovych a cervenkastych farieb.

   Zda sa, ze nekonecne premeny blizkych i vzdialenejsich horizontov uz nie vzdy postacuju na vyjadrenie prace vibrujucich pocitov a myslienok. Vydych prelomu tisicroci naplnil casu jeho pohladu. Najnovsie obrazy mozno predznamenavaju, ze nastava priklon k pastoznejsim, chvejivejsim povrchom platien a detailnejsiemu zahlbeniu sa do sveta prirody a cloveka. Ako pocta tym, ktori sa nepoddavaju zlu a dokaze sa tesit z kazdeho slnecneho luca. Skusme to aj my. Kazdy so svojim kalichom.

   Vladislav Greslik.